Kuba ostrov pohody

Kuba, už len keď počujem toto slovo, vynoria sa mi nádherné spomienky z expedície na tento ostrov slobody.

Precestovali sme ju s nadšením a užívali sme si nádherne scenérie pláží, hôr a príjemných usmievavých ľudí, ktorí nepoznajú stres, žijú podstatne skromnejšie ako my, ale sú šťastní.

Naša expedícia začala príletom do Havany. Je to mesto v ktorom cítiť históriu, na každom rohu sú príjemné kaviarne s mochitom,  ktoré tú popíjal aj Ernest Hemingway, fajčil cigary a užíval si. No a my sme praktizovali to iste, ale ešte zopár vecí naviac. Pozreli sme hlavné námestia, miestne malebné uličky, katedrály a Malecon.

Nakoľko sme veselá partička zapojili sme sa do každého tanca na ulici, či to bolo v rytme samby alebo džezu, Bolo to užasne spestrenie spoznávaných pamiatok, hudobníci sú tam úžasní, majú rytmus v krvi.

Ubytovanie nie je problém, my sme boli vo väčšine miest ubytovaní na súkromí Casa Particulare, je to poznať z ulice podľa nakreslenej kotvy na prednej časti domu. Cena je okolo 10 CUC osoba/noc, treba zjednávať.

Po prehliadke Havany sme si vyzdvihli dve autá, dohodnuté a zaplatené dopredu cez internet. Je to lacnejšie. . Vyzdvihnutie prebehlo v poriadku, až na to že som objednával škodu Fábia kombi a pristavili nám čínske vozidlo Chana. Skúsil som protestovať, ale pani sa len zasmiala, tak som sa pridal a bolo aspoň veselšie. Jednoducho povedané Kuba.Pred odchodom z Havany sme sa zastavili na Slovenskej ambasáde, dali sme informácie, kde sa všade budeme nachádzať, vymenili sme si telefónne čísla, zopár spoločných foto, pripevňujeme Slovenské vlajky na autá a hurá na potulky po Kube.

Vyrážame smer Trinidad, väčšina cesty bola trojprúdová diaľnica, cesta ubiehala rýchlo, hlavne mojim spolu pasažierom v aute, ktorí vo veselej náladičke popíjali kvalitný kubánsky rum, veselo spievali a dokonca som musel tri krát zastaviť aby sa vytancovali. Aby som bol objektívny, na druhy deň sa šofér vymenil a ja som robil to isté. V tejto super náladičke sme dorazili do Trinidadu, ubytovali sme sa na súkromí. Vyhodili sme batohy z auta a hurá na pláž, ktorú nám poradili domáci. Na pláž sme dorazili podvečer, okúpali sme sa a zasa tancovali v rytme kubánskej hudby, ktorá vychádzala naplno z auta. Zrazu sa na nás vyrojili komáre, ale nás to neodradilo tancovalo sa ďalej, prvé reakcie boli utiecť na strechu auta, nepomohlo, tak sa tancovalo aj tam.

Po príchode na ubytovanie sme museli natrieť štípance zvonka a aby bola dostatočná dezinfekcia aj z vnútra. Kubánsky rum bol na to ideálny. Ráno sme len požartovali z čoho nás vlastne teraz bolí hlava a už sme sa ponáhľali na vláčik, ktorý jazdí z Trinidadu po starej trase koľajníc až na cukrové trstinové polia, kde sa voľakedy ručne zberala  a týmto vlakom zvážala na spracovanie. Vláčik išiel asi 60 km vzdialenosť, ale občas tak pomaly, že domáci nám stíhali predávať produkty zo svojich záhrad. Balu si tak kúpil dva ananásy za pár pesos, ale než stihol vytiahnuť peniaze, vlak zrýchlil a domáci pestovateľ sa zmenil na športovca, ktorý bežal chudáčisko popri našom ostro sledovanom vlaku, Balu sa snažil vydolovať tie pesos, no než sa to podarilo  už sme uháňali 40 km/h, tak hodil peniaze von z vlaku, nakoľko domáci športovec už nestíhal bežať. Po kilometri mal toho dosť, ale poďakoval sa nám mávnutím ruky,  že sme kúpili jeho tovar, teda tak sme to aspoň pochopili. Po kúpe ananásu sme išli hneď do vozňa s barom aby nám urobili drinky, oni urobili my sme vypili a dobre ich urobili, lebo bavil sa a tancoval celý vagón, vyzeralo to ako utrhnutý vagón. Po dorazení na miesto k strážnej veži, odkiaľ pozorovali v minulosti otrokov, či dostatočne pracujú, sme si prezreli vežu, domácich ako žijú skromne v domčekoch, niečo sme pokúpili na trhu a išlo sa vlakom ďalej. Asi po hodine vlak zastavil pri reštaurácii, kde sa dalo najesť, bola tam živá hudba a príjemné prostredie. Nakoľko sme sa vo vlaku zoznámili so strojvodcom, bol to super chlap, zobral našu partičku a poukazoval nám jeho banánové polia a krásnu rieku kde sme sa mohli okúpať. Veru v tých 32 stupňových horúčavách nás to osviežilo. Po hodine pauzy sme nasadli na utrhnutý vagón a pokračovalo sa v bujarej zábave. Zastavujeme, zisťujeme že dopĺňame vodu a drevo do nášho parného rušňa, čas nestrácame a robíme exkurziu, zopár fotiek a na píšťale skúšame vylúdiť melódiu slovenskej hymny. Veľmi sa to nepodobalo, tak sa odchádzame baviť do utrhnutého vagónu. Keď dorazil vlak do stanici, nastalo ťažké lúčenie s barmanom a so všetkými čo sa s nami bavili.

Podvečer sme dorazili na ubytovanie, dali sme si večeru a išli sme sa baviť do mesta. Trinidad je nádherné mestečko, ulice sú vydláždené kockami, všade sú úzke zaujímavé uličky a na mnohých miestach vyhráva kubánska hudba. My sme sa zastavili na hlavnom námestí, kde tancovali sambu. Nádherný zážitok vidieť domácich ako sa vlnia v rytme samby, samozrejme tancovali sme aj my. Už to nebolo až také ladné, ale bola to super zábava. Tancovali sme do neskorej noci a potom "hajdy na kute".

 Po raňajkách sme nasadli do auta a razili sme si to do Santiago de Cuba. Cesta ubieha super, nemusím dnes šoférovať, bavím sa. Zastavíme vždy keď vidíme niečo zaujímavé a veru je toho dosť, napr., domáci vedie na vodítku domáce prasa na pašu, alebo preháňajú stádo kôz cez diaľnicu, alebo výtlk na diaľnici, že by sa tam pol auta zmestilo, zaujímavý reklamný plagát pri ceste a tak.

Zastavujeme sa v dedinke La Cobra, majú tu nádhernú katedrálu, už je podvečer, dvere sú zatvorené, začalo pršať, takže po vzájomnom dohovore sme sa uzniesli, ostávame a spíme pred katedrálou, ako pútnici.

Pri parkovaní auta stretáme správcu katedrály, síce nevedel veľmi anglicky, no pozval nás k jeho rodine na večeru. Po super večeri a vychladenom pivku nám ponúkol aj nocľah, ale ten sme odmietli s tým , že budeme čerpať pozitívnu energiu z katedrály. Správca súhlasil, ale nás upozornil, že ráno pred šiestou pri otváraní hlavných dverí musíme vstať. Súhlasili sme, bola to príjemná noc, ráno nás zobudil, prezreli sme si katedrálu s ranným východom slnka, bolo to úžasné. Bola po rekonštrukcii, nakoľko dva týždne pred nami tam bol pápež. Po prehliadke sme nasadli do auta a hurá na pláž v blízkosti mestečka Santiago de Cuba. Do dvoch hodín parkujeme auto na pláži a hľadáme reštauráciu. Pýtam sa domáceho či mi neporadí, vraví že otvárajú až za hodinu, ale za 10 CUC nám jeho žena urobí raňajky pre všetkých. V aute nás bolo päť. Súhlasíme, naraňajkovali sme sa super, domáci nám poukazoval jeho kráľovstvo, kde pestuje rôzne plodiny, predstavil nám deti , ženu. Ani sa nám nechcelo odísť, bolo to príjemné. No slnko sa vyhuplo vyššie a bolo sa treba ochladiť, takže hurá do mora.  Pláž bola nádherná, drinky nám nosili až pod našu palmu, ktorú sme si na ten deň privlastnili. Boli sme opatrní, štyridsiatkou faktorom sme sa mazali zvonku aj z vnútra. Po príjemne strávenom dni sme vyrazili do mesta. Santiago de Cuba, je to starobylé mesto, ale je tam veľa kšeftárov, dohadzujú ubytovanie, ženy, zmenárne peňazí. Niektorí sú až doterní, treba byť opatrní na zlodejov. Je zaujímavé vidieť výrobňu kubánskeho rumu, námestie Pargue Cespedes, pevnosť Castilo de San Pedro de la Roca a nočný život.  Nič viacej nás tam nezaujalo, aj keď pre niekoho jedinečná architektúra tohto mesta môže byť zaujímavá. Tak sme vyrazili do mojej srdcovky do mesta Baracoa. Povinnú zastávku sme mali pri základni Guantanámo, až tri krát nás kontrolovali policajné zložky, či nie sme nebezpeční. Pri tretej kontrole, som si myslel že už nocujeme zadara na základni v Guantanáme. Nepodarilo sa, našťastie.

Pozreli sme si neďalekú krokodíliu farmu a urobili si nádherný výlet loďou po slanom jazere, pozorovali delfíny, kúpali sme sa v jazere, ja svojou vlastnou neopatrnosťou aj s fotoaparátom. Daň za bujarú zábavu a že na Kube sú malé dane. Podvečer sme pokračovali smer Baracoa. Cesta bola zaujímavá samá zákruta, asi 30km úsek cesty sme mali spoločnosť, plnú cestu krabov a to doslovne boli ich milióny. Keď  išiel oproti kamión, tak to bol masaker, taký chrupot som dlho nepočul, cesta vydláždená krabmi. Domáci nás upozorňovali, aby sme jazdili pomalšie, kvôli defektu, my sme sa len po usmiali, no len do príchodu do mesta Baracoa, kde sme museli hľadať pneuservis. Našťastie pred miestnou reštauráciou sa bavilo zopár mladých ľudí, ktorí ochotne poradili. Bola už jedna hodina po polnoci, keď išiel s nami mladík k domácemu, ktorý už síce spal, ale ochotne za 20€ do pol hodiny opravil defekt. Iči ostal asistovať a ja som zatiaľ dohodol s domácim mladíkom Raulom, že nás ráno zavedie na stolovú horu El Yungue. Ešte sme asi hodinku s domácimi popili, porozprávali a vyrazili sme sa ubytovať.

Ráno je nádherné počasie a my s Raulom, šliapeme na vrchol. Cestou brodíme veľkú rieku, všetko dvíhame nad hlavu lebo voda siaha do pol pása, všetko je nádherné, rieka, príroda, kakaovníky z ktorých sme jedli pravé kakao, vodopád, pod ním nádherné jazierko, vyzliekame sa a kúpeme, potápame sa, lezieme do vodopádu, robíme fotky. Voda bola priezračná, bola to nádhera. Po hodinke pokračujeme ďalej, výstup bol zaujímavý ale zostup nečakane ešte viac. Po dorazení na vrchol a nádherných fotkách v rôznych pozíciách, začíname zostup, vrelo komunikujeme s Raulom a asi po troch kilometroch sme zistili že sme sa stratili, nakoľko sme narazili na domček Kubánca hlboko v lese a chodník pokračoval len cez jeho oplotený pozemok. Po dohode Raula s domácim, bol to taký pravý Kubánsky rančer, nás odviedol asi kilometer cez jeho územie, tam sme preskočili plot, urobili s ním zopár fotiek a pokračujeme cez prales ďalej. Po asi kilometri ďalší domček, tento krát v ňom žili asi 70 ročný manželia, boli veľmi usmievaví a príjemní, pozvali nás pozrieť si ich obydlie, bolo to skromné všetko z dreva ale útulné. Rastik ešte urobil obchod, kúpil si od starčeka jeho mačetu. Síce starček ju nechcel predať ale po dlhšom jednaní sa dohodli. Nakoniec boli šťastní obaja. Čas nás tlačil, tak sme sa rozlúčili a šliapali sme ďalej k rieke, ktorú bolo treba prebrodiť za svetla, stihli sme to len tak tak, len sme prebrodili rieku úplne sa zotmelo. Ešte sme v ten večer pozreli nočnú Baracou, zopár drinkov a spať.

Ráno vyrážame smer Guardalavaca, ideme autom popri pobreží, cesty sú v hroznom stave, ideme priemerne 30 km/h, ale príroda je nádherná, začína pršať, na cestu ideálne, lebo vonku je cez 30 stupňov. Na obed sa zastavujeme v stánku ovocia a za pár drobných, nakupujeme hromadu banánov, dva ananásy, cesnak a zopár kokosov. Hudba z auta vyhráva domáce pesničky až sa zbehli domáci, no tak sme im zatancovali. Zabavili sme sa a ideme ďalej, večer sme v Guardalavaca. Hneď ráno ideme na nádhernú pláž, stretáme tam Slovenku ktorá žije v Amerike. Bola tam spolu s Ruskou, ktorá žije spolu zo Slovenkou jednom dome. Majú náramky all Inclusive, tak sa spýtali, čo si niečo dáme. Do 5 minút nám priniesli toľko jedla, že sme to nevedeli zjesť. Po prijemnom strávenom medzinárodnom dni, vyrážame pozrieť mestečko Guardalavaca, zastavujeme autom v centre a ideme na námestie, v jednej uličke vidíme baviť sa asi dvadsať zaujímavých mladých ľudí. Hudba hrala z auta naplno, dačo popíjali, s  Rastikom sme sa na seba pozreli a bolo rozhodnuté, ideme sa zoznamovať. Ešte sme boli 5 metrov od nich, kričíme Hallo, pokrik má odozvu, vzduchom letí pollitrová fľaška domáceho asi 60% alkoholu, chytám ju a robím koštovku, podávam Rasťovi a ten sa tiež nedá zahanbiť. Dá sa, ale na našu slivovicu, ktorú ponúkame zase mi, to nemá. Zoznamujeme sa všetci, sú to domáci hudobníci, vydávajú vlastné CD-čka, jedno obdržíme do nášho auta, ponúkajú nám aj vlastný časopis, ten odmietame, nakoľko španielčina nám veľmi nejde. Pozvali  nás na svoj koncert, ktorý hrajú večer na štadióne. Zo zármutkom odmietame, nakoľko nás tlačí čas. Zopár spoločných fotiek, výmena suvenírov, dávame ich CD do prehrávače v našom aute a za hlasného zvuku hudby a trúbenia ideme ďalej.

Vyrážame na ďalšiu podľa mapy zaujímavú pláž. Po príchode k miestu už bola tma, pláž bola na naše prekvapenie ohradená. Celý kemp sa prerábal, bol tam vrátnik ktorému som sa snažil vysvetliť, že nám stačí nocľah na pláži, len tak v spacáku, bolo to veľmi zdĺhavé a zložité ale podarilo sa to, síce až po tom čo som vytiahol z auta spacák, ľahol som si doň a názorne ukázal ako chceme spať na pláži. Po tomto zaujímavom rozhovore nám dokonca požičal plastové lehátka, ktoré nám pomohol odniesol na pláž, dohodli sme sa na 1 CUC za osobu. Noc bola jasná, takže náš tisíchviezdičkový hotel bol super, more nám príjemne šumelo, ráno nás zobudil východ slnka. Okúpali sme sa, vrátnik nám dokonca dohodol za mierny poplatok raňajky, dali sme si ich v novo postavenom altánku a pokračovali sme ďalej smer Cayo Coco. Je to nádherný ostrov, na ktorý je vybodovaná cesta. Poplatok 2 CUC. Dorazili sme naň zasa neskoro večer, nakoľko cez deň sme si užívali rôznych zaujímavostí po zaujímavej ceste. Boli sme unavení, tak po konzultácii s miestnym pracovníkom čerpacej stanice, uliehame pod prístreškom na miestnej pumpe zo zadnej strany. Zobudil nás až ráno autobus plný turistov, pre ktorých sme boli miestna atrakcia.

Po raňajkách na pumpe, ideme hľadať peknú pláž. Do pol hodiny sme na nej, je skoro prázdna, relaxujeme celý deň, až na večer zasa vyrážame smer Varadero. Do Varadera dorážame zasa o pol noci, zastavíme sa v miestnej reštaurácii, super personál, obslúžili nás aj keď by už mali zatvárať. Príjemne sme sa zabavili. Ubytovanie sa vybrali hladať Janka a Balu, našli ho do 5 minút, myslím tým pekné a lacné ubytko, čo ma milo prekvapilo, nakoľko Varadero je raj pre turistov. Dohodli sme si to na dve noci, s tým že sa sem vrátime na koniec poznávacieho okruhu. Na Varaderu to žije, takže sme sa bavili do ráno, ráno nás domáci našiel rôzne zaparkovaných na jeho dvore, či na betmena, v húpacom kresle na hulváta. No niektorí šťastnejší boli v posteli. Než nás zobudil pripravil nám kávičku a super raňajky. Tá vône kávy nás vytiahla z provizórnych postelí. Náš Marčelíno, majiteľ, bol proste super. Celodenné kúpanie, relax, nočný život, rôzne bujaré aktivity na nádhernej pláži, to sme si dopriali dva dni. Chceme pokračovať podľa plánu, tak sa presúvame do Pinal del Rio. Zrazu sme znovu v prekrásnej prírode, pozrieme si mesto a ubytovávame sa na súkromí. Žiaden problém, majiteľ nám ponuka večeru, súhlasíme. Ideme pozrieť večerné mesto, je tu vystúpenie miestnej kapely, tancujeme a bavíme sa s domácimi, paráda. Končíme o tretej nad ránom, máme problém, majiteľ zamkol a neotvára. Lezieme cez balkón do izby na prvom poschodí, podarilo sa, takže jedno pivečko a ideme spať. Ráno sa domáci ospravedlnil, že zaspal a zvonček mal vypnutý, ale už mu dvaja ľudia volali, že či sa mu niečo nestratilo, lebo mu cez balkón niekto liezol do domu....ala Kuba.

Ráno sa presúvame do Viňales, požičiavame si kone a hurá do prírody. Majiteľ koní ide s nami a ukazuje nám najkrajšie miesta tohto pohoria. Urobíme si zastávku v miestnom ranči, dáme zopár lahodných drinkov s dvojitou dávkou rumu, fajčíme cigára. Po príjemnej hodine na ranči nasadáme na kone, podaktorí aj cez kone a ideme ďalej. Po návrate k autu, púšťame kubánsku hudbu ako vždy, domáce paničky, bez rozdielu veku začali hneď tancovať, tak sme sa zasa pridali. Už malé trojročné dievčatá sa vrtia v rytme hudby ako tanečnice, je to paráda, tak sme si s nimi zatancovali a ideme hľadať do mesta ubytovanie. Žiaden problém, vyberáme cenovo rozumnú ponuku, 7 CUC na osobu. Ubytovanie ako vždy pekné a čisté. Ráno vyrážame na úplný koniec ostrova na pláž Santa Maria, príjemné prostredie, kúpanie, skákanie z opustenej staršej jachty, nádherný západ slnka. Večer sa vraciame do Viňales a ráno sa presúvame do Varadera k Marčelínovi, aby sme tam strávili posledné tri dni pobytu. Je to taká čerešnička na torte, na našom putovaní po celej Kube. Videli sme toho strašne veľa, nedá sa to opísať do pár viet.

Boli sme super partia a dúfam že sa v tomto zložení zídeme na ďalšej expedícii.