Nórsko zima 2018

Nasadáme do auta a vyrážame smer Nórsko, prvá plánovaná zastávka je Kodaň. Po 13 hodinách cesty o 4 hodine ráno parkujeme v centre Kodane a ideme si obhliadnuť nočné mesto. Všetko je vysvietené, ulice, budovy, námestie. Na uliciach je len zopár ľudí a zima. Prechádzame celé staré mesto popri parlamente ku kostolu Frederik, ďalej sme si zvonka pozreli Amaliensborg, nádherné dánske farebné domy popri vodnom kanály, vlakovú stanicu a zopár ďalších zaujímavostí. Na dve hodinky sme sa poprechádzali v nádhernej Kodani.  Pokračujeme autom do Švédska, najskôr cez tunel a následne cez most Oresundsbroen v jeho majestátnej dĺžke 7845m,  je to najdlhší kombinovaný most v Európe, cena aj s tunelom 80€. Sme vo Švédsku, tu je na diaľnici povolená rýchlosť len 110km/h. Cesta sa nám spomalila, ale stihli sme ostrov Oscarsborg ešte za svetla. Presúvame sa trajektom na tento strategický opevnený ostrov, hlavne za čias prvej a druhej svetovej vojny. Na ostrove je zachovalé kompletné opevnenie aj s delami, ubytovacími zariadeniami a zaujímavými artefaktmi v múzeu. Cena 8€. Prehliadka nám zabrala asi jednu hodinu.

Nasadáme do auta a za pol hodiny sme v Osle v hoteli Anker Apartment, kde sme strávili noc, aby sme sa po dlhej ceste vyspali. Ubytovanie je moderné a čisté, cena aj s parkovaním v podzemnej garáži bola 25€ na osobu. Čo je veľmi dobrá cena na Nórsko. Podvečer vyrážame spoznávať mesto, z hotela do centra je to 20 minút pešo, pozreli sme si pobrežie, zaujímavú budovu opery, Brannvakten, Domkirke, parlament, pešiu zónu s nákupnými uličkami, ale hlavne sme si vychutnávali atmosféru večerného Osla. Na hotel sme prišli o polnoci, na každom je vidieť únava, takže ideme počítať ovečky. Plán vyraziť z Osla bol ráno o 8 hodine, nepodarilo sa, bolo veľa ovečiek.

Vyrážame o 9:15 smer Singsas, kde sa k nám pridá kamarát Ondro, ktorý tu žije už 15 rokov. Samotná cesta je nádherná, snehu je tu miestami dva metre, stromy a aj domy sú úplne zasnežené, niektoré ohnuté pod ťarchou snehu. Teplota klesla na -15 stupňov, ale pocitovo je príjemne. Všetko to vyzerá ako v rozprávke. Cena nafty je drahšia ako na Slovensku, za liter 1,40€. Vystupujeme z auta a tankujeme, domáci sa usmievajú a pýtajú sa či sme boli všetci siedmi v tom aute. My vravíme , že nie, jeden je ešte na toalete, takže sme tam ôsmi. Po odfotení nádhernej krajiny pokračujeme v ceste. Mám navigáciu Sygic, ale v Nórsku úplne  prestala fungovať, ešte že sú Google mapy. O 16 hodine sme v meste Singsas, Ondrova žena nám pripravila parádnu večeru, guláš z losa, k tomu domácu knedľu. Ešte aj teraz sa mi slinky zbiehajú. Za dve hodinky odchádzame do Storenu, tu sa k nám pridáva so svojim autom kamarát Eliaš, majiteľ chaty na ktorú ideme v Kaldvike.  Je to ešte 400 km po Nórskych cestách, na ktorých je povolená max.80-tka.

O polnoci sme na chate, všade je sneh a cencúle, už sa mi zdá, že ich vidím aj v chate. Vonku je asi -3 stupne, no v chate je 0 stupňov, neutrálne. Chata je z dreva, takže hneď ako sme zakúrili, začali sme sa roztápať. Zobrali sme gitaru a začali sme si spievať pieseň „Komuže je lepšie ako čertom v pekle...“ . Pribudlo zopár fliaš slivovice a za dve hodiny bolo teplo. Ráno vstávame a vonku sneží, doslova sa sype sneh, nádhera. Tu v januári svitá o 10 hod. a zotmieva sa o 15:30 hod.. To neskoré svitanie nám toto ráno celkom vyhovovalo. Hneď po raňajkách nestrácame čas a ideme sa prejsť, aby sme využili denné svetlo. Príroda je tu nádherná, všade je veľa snehu, takže občas sa ním pre zábavu brodíme, toto sa už na Slovensku zažije ťažko. Po návrate berieme rybárske prúty a ideme vyskúšať Nórsku hru „chyť rybu“ Za dve hodiny sme nachytali deväť tresiek, váha jednej cca 3,5 kg. Tak tento deň sa na rybách darilo, obloha je zamračená, takže polárnu žiaru dnes neuvidíme.

Ráno ideme na výlet do Rorviku, ale musíme odhádzať sneh z pred Caravelly, ale ho nasypalo, dobrých 30 cm, konštatujem. Po hodine spoločného úmorného odhadzovania, vyrážame. Cesty sú zasnežené, ale odhrnuté. Za hodinu sme v Rorviku, pozeráme si miestny prístav, navštevujeme miestne rybárske múzeum, túlame sa miestnymi uličkami a ladíme sa na miestnu pohodu. Po návrate z mesta, ideme skúšať rybárske šťastie. Dnes veľmi nebrali, chytili sme len tri tresky. Bohuš ostal aj so Stanom na lodi, že ešte skúsia niečo chytiť aj po tme. Zrazu zvoní telefón. Bohuš volá:“ chalani vidím polárnu žiaru!“ Hneď vyhlasujeme poplach, všetci vybiehame von aby sme ju videli. Otváram dvere, skáčeme do pol metra snehu pri chate a sledujeme polárnu žiaru. Nádhera, ale trvalo to len dve minúty našťastie, už ma v tých šľapkách začalo aj oziabať, aj ponožky boli už mokré, ale stálo to zato.

Ráno vyrážame pešo pozrieť miestne cesty aj necesty. Po hodine zrazu vybehlo z lesa stádo losov, sú to mohutné zvieratá, ale svojim ladným  pohybom sa rýchlo presunuli cez celú lúku, bola to nádhera. Pokračujeme v ceste a asi po desiatich minútach, nám priamo cez cestu prešli tieto losy znovu. Tentokrát sa zastavili prezreli si nás a pokračovali. Boli od nás asi 50 metrov, takže sme ostali príjemne zaskočení. Krásna príroda, nádherné fjordy, typické nórske domy a k tomu majestátne losy. Bola to krásna turistika. Zotmelo sa, obloha je bez mrakov, polárna žiara má stupeň tri, nie je to veľa, ale ideme ju skúsiť uloviť. Teplo sa obliekame a vyrážame na kopec, ktorý sme si cez deň vyhliadli, na pozorovanie tohto tajomného úkazu. Je zima, vonku sú tri stupne pod nulou, ale vravíme si, vydržíme. Asi po hodine sa to začalo tvoriť, zelený obláčik sa začal krútiť a tancovať pred nami. Skúšam urobiť zopár fotiek, aj keď neviem či sa mám kochať tou krásou, alebo fotiť. Netrvalo to dlho a skončilo to. Po troch hodinách dobre vymrznutí sme sa rozhodli, to na dnes zabaliť.

Ráno nasadáme do auta a vyrážame obdivovať Nórsku prírodu, asi po hodine cesty vystupujeme z auta a obdivujeme nádherné zasnežené tri mohutné kopce, ktoré sa rozprestierali pred nami. Najvyšší je majestátny Heilhornet s výškou 1058 m . Pokračujeme smerom na ostrov Leka. Zastavujeme pri nádhernom zamrznutom jazere a nevieme sa vynadívať na tú nádheru. Zamrznuté jazero a na ňom meter snehu, všade naokolo skaly a medzi ne sa predierajú stromy. Urobíme zopár fotiek a ideme do prístavu Gotvik,  odtiaľto už vidíme ostrov Leka. Slnko práve zapadá, je to nádherný úkaz, ako všetko osvecuje svojimi trblietavými lúčmi. Meravo stojíme a obdivujeme, iba pani zima je proti a tak naskakujeme do auta a vraciame sa do vykúrenej chaty.

Po pekne strávených šiestich dňoch na chate, ráno vyrážame smer Singsas, sme dohodnutí s kamarátom Ondrom, že u neho v dome jednu noc prenocujeme. Po rušnej večeri, ráno v stávame a vyrážame do  Lillehammeru. Celú cestu obdivujeme nádhernú prírodu, zastavujeme všade, kde je to možné a kocháme sa. V Lillehammeri si prezeráme skokanské mostíky, ale nie je tu len veľa snehu, ale aj hmla, zo spodku nevidíme vrch mostíka a z vrchu nevidíme zasa doskokovú plochu. Škoda, tak si ideme pozrieť aspoň pešiu zónu v meste. Je to nádhera, obhliadame, nakupujeme a kocháme sa. Odtiaľto vyrážame do Osla, odtiaľ nám ide nočný dvanásť hodinový  trajekt do Dánska. Naloďujeme sa na trajekt, je desať poschodový, takže prehliadka sa núkala sama. Ubytovali sme sa v dvoch kajutách po štyroch a vyrážame na obhliadku trajektu. Na jednom poschodí je bar, na ďalšom hrá živá hudba, je tu veľký obchod s potravinami, relaxačné centrum a hlavne vonkajšia terasa odkiaľ sledujeme vysvietené nočné Oslo. Ešte zopár fotiek a ideme na večeru. Po večeri dáme zopár tanečkov pri živej hudbe a ideme spať. Ráno nás budí nepríjemný hlas z reprákov v kajute, vstávajte, o chvíľu budeme v cieľovom prístave v Dánsku. Tak to bol šok. Trajekt stál 32€ na osobu. Po opustení trajektu to máme ešte 14 hodín domov. Po dánskych a nemeckých diaľniciach to ubehlo celkom rýchlo.

Táto expedícia po zaujímavom Švédsku a Nórsku na desať dní vyšla finančne na 250€ na osobu. Zažili a videli sme toho veľa, určite to stálo za tie peniaze. Každý sme si domov priniesli tri 3,5 kg vážiace tresky a kopec netradičných zážitkov.